Veľká túžba po dieťati – môj príbeh

Hodnotenie článku

Dieťatko je Boží dar. No nie každý ma možnosť mať dieťa buď z hľadiska finančnej situácie, veku, potrebného zázemia, alebo nemožného oplodnenia.

Nejdem tu teraz popisovať ak chcete mať deti, avšak z dôvodu toho, že niektorý z partnerov je neplodný, je počatie dieťaťa nemožné. Chcem sa skôr zamerať na dilemu dnešnej modernej doby a poukázať na to, ako každý chce mať dieťa ale s odkladom. Zväčša ide o problém finančný. Nuž a toto sa stalo aj mne. Ale teraz som už šťastná 🙂 Rozpoviem vám môj príbeh.

Volám sa Jana a od mala som si vravela, že keď budem mať 20 rokov, vydám sa, zoberiem si toho najlepšieho muža na svete a budem mať 3 deti. No ako som rástla, postupne som sa začala  obávať toho, že moje sny budú neuskutočnené. Postupne so spoznávala nové tváre – nových nádejných “ partnerov“ avšak ani jeden nebol podľa mojich predstáv. Nie som náročná na výber partnera, iba požadujem od neho lásku, pochopenie, žiadne klamstvá a najmä aby ma bral takú aká som.


Spoznala som Dušana, ktorý bol odo mňa o 2 roky mladší. Ja som mala 22 a on 20. Tešila som sa, že predsa len existuje niekto, koho by som mohla ľúbiť a kto by ľúbil mňa a spĺňal moje predstavy. No moje nadšenie netrvalo príliš dlho. Po našej približne tretej schôdzke ma oklamal. Nemyslím tým, že ma podviedol, veď v podstate ani sme spolu našťastie nikedy nič intímne nemali 🙂 Ešte chvíľku som zotrvala s ním vo vzťahu, pretože raz som mu dokázala odpustiť, no ale klamal ma čoraz viac a nakoniec sme sa rozišli a po rozchode sa ma snažil veľa krát kontaktovať, neustále mi vyvolával a nedal mi pokoj. Šak ono ho to po pár týždňoch prešlo 🙂 Hneď mi bolo jasné, že bábätko bude musieť počkať, keďže som nenašla pre seba svojho vyvoleného. Možno to vyznie, že som si silou mocou hľadala partnera kvôli bábätku, no nie je to tak. Ja som čakala a ono to prišli samo 🙂

Približne po roku som spoznala Kamila. S Kamilom sme si sadli s prepáčením ako riť na šerbel 🙂 Obaja sme túžili mať dieťa, ale ešte bol čas, to sme si hovorili celých sedem rokov, čo sme spolu chodili, vlastne ešte chodíme 🙂 Je to ten najúžasnejší človek s ktorým sa veľmi ľúbime. Avšak keďže sme chceli mať obaja dieťa, potrebovali sme mu spraviť zázemie. Približne po dvoch rokoch chodenia sme si kúpili pozemok avšak financie na jeho dostavanie neboli. Obaja sme chodili do práce a nedokázali sme takmer nič ušporiť a tým spadala moja šanca mať dieťa. Chodili sme aj na brigády pomimo práce, no stále to nestačilo aby sme dom postavili. Nanešťastie síce sme kúpili pozemok v tichej oblasti ale v meste a bývanie v meste je nákladnejšie ako bývanie na dedine, lenže nič sme voľného nenašli a každý nás presviedčal o tom, že všetko máme blízko a keď budeme mať deti tak to bude to najlepšie riešenie. Poslúchli sme aj keď sme doteraz neni úplne stotožnený s bývaním. Súhlasiť sme museli z toho dôvodu, pretože nám chceli svokrovci kúpiť garzónku a tam sme nechceli ísť ani jeden. Svokrovci nás finančne podporujú doteraz i keď pravdu povediac všetko splácame do poslednej bodky, no bez nich by nič nebolo možné a dieťa sme chceli mať, čiže poslúchali sme 🙂 Taká bola naša silná túžba po dieťati.túzba_po_dietati

Neustále sme s partnerom riešili otázky typu: dokážeme sa postarať o dieťa? budeme ho mať za čo živiť?

No na nešťastie v dnešnej dobe zmýšľa takto veľa ľudí. Sporia, sporia a nakoniec zistia, že nemajú na nič usporené. Nevravím, že netreba chodiť na výlety alebo dovolenky, ale ak je vaša túžba po dieťati taká silná ako bola moja, tak dokážete sa zriecť aj dovolenky alebo drahých reštaurácií a párty večierkov.

I ja som celý život sporila a poviem vám bolo to takmer k ničomu. Tie ťažko usporené peniažky mám odložené ale čo z toho, keď sme chodili stále obaja do práce, kde sme trávili veľa času a popritom sme ani nemohli byť spolu. Tie roky mi až tak za to nestáli. S partnerom sme sa dali na podnikanie a boli sme na pochybách, či nám podnikanie vynesie dostatočné množstvo peňazí aby sme uživili bábätko, pretože jeho vyhodili z práce, pretože zamestnávateľ potreboval riediť stav a popravde poprepúšťal tých najlepších. No jedného dňa sme dali STOP takémuto zmýšľaniu a rozhodli sme sa mať bábätko.

 

Domček síce už máme postavený, no stále sa v ňom nedá bývať. Je tam ešte stále kus roboty. No teraz sme obaja šťastný pretože ja som v 7.mesiaci tehotenstva a už sa veľmi na bábätko tešíme. Je to to najlepšie čo nás mohlo stretnúť.

Týmto mojim pravdivým príbehom som vám chcela ukázať, že všetko sa dá ak sa chce. A ak aj vy rozmýšľate mať bábätko no nemáte istotu či ho dokážete uživiť, verte tomu že dokážete. Odkedy som tehotná, pracujem ešte viac aby sme sa mali čo najlepšie a keď sa bábätko narodí, troška „ubrzdím“ vo svojej práci, aby som sa mu plne mohla venovať. Približne o 2 roky by sme sa chceli zobrať v kostole a už teraz sa na svadbu  veľmi teším. No ešte viac na bábätko.

Poslať komentár

Your email address will not be published.





+ jeden = 5