Ako každá mamička na materskej dovolenke mám i ja zopár svojich príhod,ktoré som prežila .Či už veselých alebo tak trošku pochmúrnych. Dnes sa chcem zamerať na veselšiu a pre mňa aj trocha zahambujúcu príhodičku 🙂

Predsa len je dnes uponáhľaná doba,veľa zhonu,veľa povinností a preto si treba trošku odľahčiť ten svoj denný rituál. Ako prvé ma hneď slengovo povedané napadlo z fleku rozobrať Vám takú príhodičku o tom, ako ten môj hasačertík rád robí zle:-)

Teda začnem môj príbeh,ktorý som prežila, podrobnejšie opisovať. Ako každý deň som sa rozhodla, kedže bol môj manžel v práci, že si zabehnem s detičkami von. Rady chodíme do prírody. Veď upratané bolo, detičky sa napapali, mamička si zobla niečo dobrého narýchlo. Nechcela som byť len doma,v tak krásny, slnečný deň. Treba ukázať detičkám vo výchove i to, že je veľmi potrebné chodiť s nimi von, na prechádzky, do lesa, do záhradky, na kúpaliská, do cukrárne a podobne. Vytiahla som kočiar.

Malého uložila do kočiara vyspinkať sa, druhého malého som držala za rúčku a pomaličky sme kráčali do Pánskej záhrady. Rozmýšľala som, či pôjdeme v Pánskej na detské ihrisko alebo pozrieť kačičky, ktoré tam často vidievame.

Nakoniec sme sa rozhodli isť na detské ihrisko. Tam sa môjmu malému šidielku páči najviac. Teda odložila som kočiar na viditeľné miesto,blízo nás, že keď sa malý zobudí aby nás videl a zbytočne neplakal. Ten starší synček hneď ako videl, že sme na detskom ihrisku sa ponáhľal za deťmi.

Očividne mama mu nachvíločku prestala chýbať 🙂 Veď to poznáte, keď deti niečo zaujme, idú si za svojim, nech sa deje čo sa deje. Ja som si na chvíločku sadla na lavičku, predsa som mala toho dosť, pretože som v noci nespala ,nakoľko bolo potrebné ísť niekoľko krát za mladším synom, zarobiť mu mliečko a veľmi ho boleli zúbky. Oddychovala som, načerpávala som novej sily, tešila som sa z prítomnosti, že som vypadla z domu, že nemusím v tej chvíli prať, žehliť, vysávať, venovať sa všetkým bežným, domácim prácam. Obzrela som sa na chvíločku za starším malým. Niečo si klebetil s jedným dievčatkom.

Tak som podišla k nim a malý začal malej hovoriť, že vsivavé a ukazoval prštekom na dievčatko. Áno, ja viem, že tým myslel to, že dievčatko bolo špinavé, veď i mne to sem tam povedal malý, keď som mala špinavé ústočká od jedla. Lenže to dievčatko si myslelo, že sa mu môj synček smeje, predsa bolo trošku staršie od môjho hasačertíka. Viete ako to býva. Jej ocko to počul ale neprikladal tomu vážnosť, nakoľko som mu vysvetlila, že to môj syn myslel inak. Neskôr som sa tomu zasmiala, lebo to bolo smiešne, ale keď sa daná vec stala, bolo to zlé. Zmyslela som si, že by už bolo dobré ísť domov ale povedala som si, že ešte deťom ukážem, ako plávajú kačičky na vodičke. Predsa len deti takéto niečo veľmi zaujíma. Ako sme šli, stupila som do…asi vtáčieho hovienka. Veď dobre, budem mať šťastie, tak sa to vraví.

Šli sme ďalej , že si sadnem na lavičku a bum. AKo som sa rozprávala s malými a snažila sa o rozhovor, neuvedomila som si, že sa mám pozrieť na miesto za mnou, kde sa sadá. Teda namiesto lavičky som skončila na zemi. Ale kedže pád veľmi bolí,  som zjojkla dosť nahlas a zakričala au do riti. O malých deťoch sa vraví, že všetko opakujú a viete, že je to veru pravda? Okolo nás práve vtedy šli nejaký ľudia a malý opakoval moje slová. Upozornila som ho na to, že je to nepekné slovo, tak s tým prestal.

Lenže, keďže ma bolel zadok, chcela som si pozrieť, či som si ho veľa neoškrela. Našťastie chvíľu nikde nikoho, tak som sa chcela troška pozrieť, pretože naozaj to bolelo. V tom malý ku mne podišiel začal sa smiať ,už som vedela, že niečo sa bude diať. By ste mi verili, keď Vám napíšem, že syn mi začal strhovať dolu legíny? Okolo šiel práve nejaký chlap, ktorý behal. No myslíte, že môj zadok nevidel?  Uškrnul sa a bežal ďalej. Hamba na sto rokov. Pomoc. Bola som červená doslova ako paprika. I uši boli brontové doslova a do písmena. Sklopila som zrak a šli sme domov.

Onedlho išli okolo dievčence, ktoré sa korčulovali, teda zrejme sa ešte len učili, pretože jedna spadla na zadok a malý už len poznamenal au do riti 🙂 Zrejme pocítil jej bolesť.

Ako som otvárala dvere, rýchlo som vyzliekla chlapcov z búnd a topánok. A veľmi nahlas som sa začala smiať. Prečo? Lebo mi to celé prišlo smiešne. Suseda ako ma počula smiať sa pribehla ku nám, že čo sa deje. Tak som jej celú historku vyrozprávala pri kávičke a dobrom koláčiku a teda nasmiali sme sa spolu riadne. Jedno je jasné. Tie deti budú stále vymýšľať a my maminy budeme mať vždy novšie a novšie príhody a hlavne o čom kecať.

 

 

Príbeh nám poslala čitateľka Lucka z Hlohovca

Lucka ďakujeme….