Ako sa zbaviť strachu zo šoférovania

Hodnotenie článku

Urobili ste si vodičák, chcete začať šoférovať, ale pritom sa bojíte sadnúť za volant? Nie ste v tom určite sami. Úzkosť z riadenia neplynie len z nedostatku vodičských schopností, ale je to všetko najmä v našej hlave, v našich myšlienkach. 

Takto som sa zbavila strachu zo šoférovania ja a veľmi mi to pomohlo. Teraz šoférujem rada…

Keď som mala 24 rokov, rozhodla som sa spraviť si vodičský preukaz. Zo začiatku som sa tešila, i keď teória a učenie všetkých tých dopravných značiek, križovatiek a podobne, mi sem tam robili problémy, no nebola som v tom určite sama. Našťastie som test v deň skúšok spravila na plný počet. No iné bolo už od začiatku jazdenie.

Jazdenie v autoškole na prázdnych cestách

Už počas samotných jázd mi robilo problém šoférovanie v meste. Najradšej som jazdila mimo obce, v menších dedinách alebo sem tam sa mi jazdy ušli aj okolo 20.00 večer. Veľmi som sa tomu tešila, pretože pred šoférovaním som mala veľký rešpekt a zároveň aj strach. Strach z toho že niekomu ublížim, niekoho zrazím, alebo že budem za mnou brzdiť autá, či nestihnem včas zareagovať. No na to sa predsa chodí do autoškoly, aby som sa to naučila a na to tam sedí aj trpezlivý pán inštruktor, pripravený vždy zasiahnuť.

Po skúškach…

Skúšky praktické som taktiež zvládla, i keď sama by som si veru netrúfla ísť do veľkého mesta a tak som začala pomaly jazdiť s priateľom alebo s ocinom. Obaja boli zo začiatku veľmi trpezlivý, no po dvoch mesiacoch som zostala ako zmeravená, keď som šla z ocinom z práce domov a ocino mi opäť ponúkol zašoférovať si. Čakala ma veľká križovatka a následne odbočka doľava. Ono by na tom nebolo nič zložité, ale bála som sa rýchlo rozbehnúť, v domnienke že mi zhasne auto, tak som radšej chcela najskôr všetkých popúšťať. No nakoniec mi jeden pán na hlavnej dal prednosť, tak som sa pomaly “ rozštartovávala „. Tieklo zo mňa ako z krhly, pretože mesto bolo naozaj prepchaté a navyše som musela dávať pozor na skokanov.

stres strach zo soferovania, jazdy autoskola

Skokani to sú ľudia – chodci, ktorí sa nestarajú či sú na prechode a či je križovatka plná, jednoducho utekajú cez cestu. Takto ich nazval pán inštruktor, že treba dobrý pozor na nich dávať, že mám veľkú zodpovednosť na cestách a musím mať oči na stopkách. No ale späť ku križovatke.

Nastal pre mňa šok..

Spomínaný pán vodič ma síce pustil, no už z vedľajšej cesty sa po mne ďalší šofér pozeral, že na čo čakám. No a potom to prišlo. Pán, ktorý ma síce púšťal a ešte pekne sa usmieval, pretože videl, že som začiatočník, tak za ním sa na ceste začala prepchávať na aute žena, ktorá bola nedočkavá a takmer sme sa zrazili. A ako na potvoru začala mi ukazovať či mi šibe a vytrubovala po mne. V poslednej chvíli otec zatiahol ručnú brzdu. Bolo to naozaj iba o chlp. Po križovatke a pri najbližšej možnej príležitosti som vystúpila z auta celá roztrasená s domnienkou, že už nikdy za volant nesadnem. Ocino ma však utešoval, aby som si z toho ťažkú hlavu nerobila, len sa musím naučiť rozbiehať a na vine bola aj žena, ktorú nezaujímalo či je nejaký vodič pred ňou, ktorý ma púšťal, jednoducho sa tam votrela, akokeby jej patrila celá cesta. No pre mňa ako “ neskúsenú “ vodičku to bol veľký šok.

Strach zo šoférovania sa začal.

Ubehli približne štyri týždne a ja som sa stále pozerala z miesta spolujazdca na ocina alebo priateľa ktorý šoféruje a ticho som im závidela tú pohodu šoférovania. Veľmi som sa bála sadnúť si za volant i keď ma ubezpečovali že nič zlé sa nestane, ak si budem dávať pozor a ak som si nie istá kto má prednosť, nech hoci aj zastavím a vytrubujú na mňa. Síce mne nerobilo problém to, že kto má prednosť, ale trpezlivosť vodičov a aby som nikomu neublížila.

No postupne, ako som sa rozprávala aj s inými ľuďmi, spravili si vodičák, vyhodili za to veľké peniaze a teraz vodičský preukaz majú založený v šuflíku. Úplne ich premohol strach zo šoférovania. A ja som si ešte na začiatku, keď som začínala v autoškole, sama sebe sľúbila že ja taká nebudem.

ako zacat soferovat

Príležitosť jazdiť- využiť ju alebo nie

Naskytla sa mi veľká príležitosť šoférovať. Chystali sme sa na oslavu k priateľovemu kamarátovi. No keďže bol približne 30 km vzdialený, šli sme priateľovým autom. Na oslave priateľa prehovárali, aby si s nimi dal aspoň prípitok. Ja som nepila, pretože som brala antibiotiká. Po dlhom váhaní som si povedala, že to teda skúsim, veď kamarátova 30-tka je len raz za život :-).


Po tom, ako si dal priateľ prvý pohárik vínka, som už začala rozmýšľať či som urobila správne. Celý večer som sa nemohla na nič iné sústrediť, iba ako šoférujem. Bola takmer jedna hodina nad ránom a ulice boli prázdne, čomu som bola naozaj veľmi rada. Priateľ síce hovoril, že vypil iba dva poháre vínka, ktoré už asi aj tak z neho vypršali a že keď sa bojím, on odšoféruje. Samozrejme, najradšej by som bola, aby auto on odšoféroval, ľahké je vyhovoriť sa. No ale mne to nedalo a povedala som si, že to skúsim, že situácia z pár týždňov mi predsa nesmie pokaziť náladu a môjmu strachu som nesmela dovoliť aby prekvitol ešte viac.

Moje pocity po jazde

Síce som z auta vystúpila celá mokrá, čo som sa tak bála, no bol to úžasný pocit, že som opäť šoférovala a navyše v meste, ktoré som síce poznala, no nikdy som v ňom nešoférovala. Ten pocit ma natoľko napĺňal, že som sa rozhodla na ďalší deň, že si dám s priateľom skúšobnú jazdu. Potom prišli ďalšie a ďalšie jazdy a čuduj sa svete, ten strach pomaly zo mňa vyprchal. Trvalo to síce troška dlhšie, kým som s aúplne zavila strachu ( možno aj rok ) no teraz ma šoférovanie veľmi baví.

Strach z nehody ako aj z ich dôsledkov je prirodzený. Avšak ľudia sa čoraz viac boja šoférovania, najmä keď pozerajú správy o tragických nehodách, ale aj televízne spoty, ktoré ukazujú, čo všetko sa môže na ceste stať. Tieto obrazy pôsobia najmä na citlivejšie vodičov, ktorí už väčšinou opatrní sú. Alebo na takých vodičov, ktorí nejakú zlú nehodu zažili a boja sa, že sa im stane opäť niečo zlé a preto sa radšej šoférovaniu vyhýbajú tak ako som sa vyhýbala aj ja.

Verte či nie, aj najlepšiemu vodičovi, či vodičovi, ktorý odšoféroval hoci aj 15 rokov sa môže stať dopravná nehoda. Či už menšia len vo forme ťuknutia auta, alebo žiaľ i väčšia a nemusíte byť na vine hneď vy. Aj môjmu ocinovi sa stala prednedávnom dopravná nehoda, kde mu oproti idúce vozidlo nedalo prednosť a jemne sa autá ťukli. Keby otec nezastavil včas, možno by to dopadlo ešte horšie. Týmto však nechcem zastrašovať, iba ho chcem pochváliť, ako statočne sa zachoval, zareagoval včas a šoféruje ďalej. Samozrejme ani nemal inú možnosť prestať šoférovať, kvôli práci a malému vnúčikovi, s ktorým často chodí na výlety.

ako sa nebat soferovat na cestach parkovanie

a nakoniec ešte pár dobrých rád ako sa zbaviť šoférovania:

začínajte pomaly, hoci aj na menšom parkovisku. Ak Vás bude niekto podpichovať, či sa Vám bude smiať čo stvárate, verte, že každý človek sa učil…

zo šoférovaním začínajte na známych miestach a pokiaľ možno šoférujte, keď sú cesty takmer prázdne…

ak sa bojíte toho, že sa za svet neviete naučiť nejaký úkon, napríklad rozbiehanie do kopca či parkovanie, najprv si ho natrénujte a až po jeho zvládnutí sa opäť pustite do šoférovania
ak je to potrebné, využite možnosť zaplatiť si v autoškole kondičné jazdy, odborník vám pomôže obnoviť si zručnosti, ktoré ste sa kedysi naučili, prípadne sa zbaviť nejakých zlozvykov

no najmä neprestaňte šoférovať a za každou jazdou sa pochváľte, že ste to opäť dokázali 🙂 sebaistota a sebavedomie je super…

Prajem vám veľa krásnych a šťastných kilometrov na cestách a verte či nie, ak treba strach zo šoférovania prekonať, začnite čím skôr.

1 Komentár on Ako sa zbaviť strachu zo šoférovania

  1. Nemal byt nadpis takyto?: „a nakoniec ešte pár dobrých rád, ako sa zbaviť strachu zo šoférovania:“ Inak dobry clanok, tiez som zaciatocnik a pasujem sa so strachom a obavami. Verim, ze sa raz oboch zbavim. 🙂

Poslať komentár

Your email address will not be published.





+ 2 = deväť